Tak si to teda skusme..

Ja skúsim. Skúsili ste vy už niekedy sa rozhodnúť začať robiť to čoho sa najviac bojíte alebo to očom sa nazdávate že vám asi naozaj nejde? Ak to neobmedzím len na isté samozrejmosti ktorými prejde snáď každý..Šoférovať prvý krát auto, alebo povedzme prvý sex. Niektoré situácie čo majú nastať a zdajú sa nezvládnuteľné.. Ak viete o čom hovorím, utrhávame si vtedy z niečoho čo by sa dalo pomenovať "vlastná istota" alebo tak nejak, z niečoho čo sa nám nevráti? Alebo je to jednoducho čosi o čom sme mali blbý názor a niekto nás presviedčal že je to inak a my sme to neboli ochotní prijať, nech už sa toho presviedčania ujal ktokoľvek. Skúsili ste to? Rozhodnúť sa v pravej chvíli a akoby proti svojej vôli, vedome urobiť krok proti sebe, ponížiť sa, ustúpiť a tak veľmi sa priblížiť k tomu prečo sme sa to rozhodli spraviť zároveň. Vlastne ustúpiť pred tou najsilnejšou osobou vo vašom živote, pred samím sebou. Len si to uvedomte -vy pred sebou ustúpite.. Možno by sme sa mohli spýtať nejakého vegetariána čo sa deje v jeho hlave a chutiach keď v kuchyni zacíti vôňu čerstvo ugrilovaného kurčiatka svojej sestry, alebo pri jeho náhodnom pohľade na pekáč na ktorom aj z diaľky rozoznať zrniečka tmavej rasce. Alebo vyliečeného alkoholika a jeho dokonale uprený pohľad na penu stekajúcu z oroseného načapovaného pohára.. Ale neobmedzujme to len na chute, pudy, zručnosti a vzťahy. Berme to trošku všeobecnejšie. -Je naozaj možné pocítiť nejaký, nazvime ho prenikavý, silný druch prínosu z takéhoto možno neľudského rozhodnutia?